I. Metódy určovania a skúšania vonkajších vodivých častí pripojených k spotrebiču
Vonkajšie vodivé časti, ktoré sú pripojené k nekovovému krytu alebo sú jeho súčasťou a majú odpor uzemnenia vyšší ako 1 GΩ pri meraní pri jednosmernom napätí (500 ± 25) V, a časti, ktoré sú náchylné na statický náboj, ktorý sa môže stať zdrojom vznietenia, ako sú štítky s názvami atď.
Kapacita takýchto komponentov sa určuje v súlade so skúšobnými metódami uvedenými v príslušných bodoch.
II. Požiadavky na ostatné zariadenia okrem prenosných alebo individuálnych zariadení
Ak nameraná kapacita ktorejkoľvek vodivej časti prekročí hodnoty uvedené v tabuľke 11, zariadenie sa označí príslušným symbolom “X” a v osobitných podmienkach používania sa uvedie nameraná hodnota kapacity, aby používateľ mohol určiť použiteľnosť v konkrétnych aplikáciách. Vonkajšie vodivé časti umiestnené v takej polohe, že sa nepredpokladá ich vybíjanie do blízkych uzemnených predmetov, sa nemusia skúšať.
Poznámka: ① Všeobecne sa predpokladá, že kapacita neuzemnených kovových spojovacích prvkov, ako sú krycie skrutky, nepresiahne 3 pF. ② V prípade zariadení triedy III určených na použitie v potrubí, kde sa môže vyskytnúť rýchlo sa pohybujúci prach, sa uvažuje o nižšom kapacitnom limite.

